Minulý týždeň som bola na dvojdňovom tréningu  v Lisabone. Lisabon bol skvelý – na moje prekvapenie to nie je vzdialenejšie Španielsko. V architektúre, v jazyku aj v kuchyni cítiť silný arabský vplyv. Okrem obrovských porcií skvelého jedla som tam zažila aj dva tréningy. Prvý deň sa niesol v duchu „Understanding Client’s Business“. Takmer všetci ostatní účastníci zájazdu školiteľovi od rána oponovali v zmysle „Ako môžete zmeniť zadanú cieľovku?“, „Nie, my nemáme dosah na produkt“, „My musíme vždy spraviť, čo klient chce a presne ako to chce“ a ja som si v duchu hovorila, načo sem tí ľudia merali cestu z Londýna, Ríma, Paríža či z Moskvy, keď sa už v úvode rozhodli byť negatívni… Hovorila som si to až do večere, keď sme po ďalšom obrovskom jedle niečo popili a rozhovorili sa o klientoch, šéfoch či pomeroch v agentúrach. Keď mi baby svorne tvrdili, že nikdy nevideli výsledky predaja svojich segmentov, neboli prizvané k pre-testingu, neboli s nimi sharované komunikačné výsledky z prieskumov, pochopila som, aký je náš vzťah s klientom fajn a vôbec to nie je samozrejmosť.

Z prvého dňa som si ešte poznačila dve veci. Jedna je príklad Sainsbury’s. Išlo o kampaň, v ktorej bolo cieľom zvýšiť tržby o „x“, rozumej véééľmi veľa peňazí. Agentúra si to však rozmenila na drobné: naše x delené 12 mesiacmi, delené 4 týždňami, delené počtom týždenných nákupov je cca 1 libra. To znamená, že potrebovali pribaliť ku každému týždennému nákupu len jednu lacnú vec. Prišli s konceptom „Vyskúšajte dnes niečo nové“ čím vlastne predali tú svoju jednu vec navyše:

Druhou vecou je pekná myšlienka, a to, že account musí o klientovi vedieť úplne všetko, aby agentúre prinášal hodnotu. Stratégovi stačí vedieť o klientovi jednu vec, ktorú nevie nikto iný:)

Druhý deň bol nazvaný „Leading Creative Process“. Bol trochu slabší ako prvý deň, ale aj tu boli dve prínosné veci. Prvou bolo v podstate cvičenie. Rozdelili sme sa na dva tímy – accountov a kreatívcov. Ja som bola kreatívec. Mala som na stole 4 zadania s dnešným deadlinom. Dva z nich mali odísť už včera. Accounti stále chodili a pýtali sa, či na tom ich zadaní práve robím a v akom je stave. Aké povedomé:) Keď som jednej accountke ukázala svoju prácu, všetko skritizovala a vlastne mi to vrátila. I keď veľmi milo a s rozumnými argumentmi, ale vrátila. Ja som však nemala čas zadanie prerábať, lebo som mala robiť na ďalších 3 veciach, veď… Nemáte to s nami ľahké:)

Druhá zaujímavá vec spočívala v cvičení nazvanom „double punch“. Pripomenulo mi to detskú hru „telefón“. Jeden začal rozprávať brief a kým sa brief formou „telefónu“ dostal k piatemu rozprávajúcemu, už sa dosť zmenil. Každý si niečo vyhodil a niečo pridal, čo brief odkláňalo od pôvodného zadania. Na tomto nám vysvetlili princíp „double punch“, čiže definovanie toho, čo hľadáme, ale aj toho, čo nehľadáme. Myslím, že celkom zaujímavý spôsob, ako lepšie nasmerovať kreatívu už pri briefovaní.

Celkovo som zažila veľmi inšpiratívne dva dni.

Ak by ste si chceli popozerať prezku z prvého dňa, nájdete u mňa na share.

24.1.2014

Jana Machačková